Túžili po bývaní, pre ďalšiu generáciu: Nízkoenergetický dom splnil očakávania manželov do bodky Pekné bývanie - júl 2017
Pekné bývanie | 7/2017
Nízkoenergetický dom Motýľ na prvý pohľad upúta atypickými šikminami, ktoré nie sú samoúčelné. Dobre premyslený koncept architektúry ušitej na mieru dotiahli autori do dokonalosti aj v interiéri. Presvedčte sa sami.
Keď si mladí manželia kúpili pozemok na periférii mesta, vedeli, že na ňom chcú postaviť dom, ktorý bude im aj ich dvom malým synom slúžiť dlhé roky. Preto sa rozhodli dobre zvážiť výber architektov. Oslovili tri štúdiá, ktorých realizácie ich najviac zaujali na internete. Základná požiadavka bola, aby dom nevyzeral ako väčšina katalógových domov a spĺňal minimálne nízskoenergetický štandard. Zelenú dostal nakoniec ateliér yesss.
Okrem odborného prístupu bolo majiteľom sympatické, ako architekti a zároveň manželský pár Juraj a Eva Skupilovci spolu komunikujú, vedia sa vžiť do rodinného života a fungovania domácnosti s malými deťmi.
Inšpirovaný Sokratom
Už pri škici konceptu kládli autori dôraz na orientáciu a tvarovanie domu s ohľadom na lokalitu a svetové strany. Dve farebne odlíšené prelínajúce sa hmoty, ktoré s ľahkosťou prekračujú hranicu pravouhlých kvádrov, svojím tvarom evokujú krídla motýľa. Tieto na pohľad efektné šikminy dodávajú architektúre príjemnú dynamiku, nie sú však samoúčelné. Vychádzajú z princípu takzvaného Sokratovho domu, ktorý vďaka znalosti geometrie slnečného lúča zabezpečuje oprimálnu tepelnú pohodu v interiéri. V lete ho chráni pred prehriatím a v zime zas maximálne využíva solárne zisky.
Optimálne vybavený
Hlbšie zapustenie pod horné podlažie chráni vstup a zároveň sa tým vstupná hala neobvykle dostala takmer do centra pôdorysu. Od priestrannej obytnej haly, výdatne presvetlenej strešnými svetlíkmi, ju oddeľuje celosklenená posuvná stena. Tak ako sú hmoty domu odlíšené vizuálne, plnia aj rozdielnu funkciu, na prízemí je denná časť a na poschodí nočná.
Ďalšie požiadavky domácich smerom k výbave domu boli dve detské izby, každá so samostatným šatníkom, veľký šatník pri spálni rodičov, dve kúpeľne na poschodí, a chýbať nemalo ani praktické vybavenie: zvod bielizne a centrálny vysávač. Spokojnosť majiteľov so stavbou domu viedla k osloveniu architektov aj na návrh interiéru, čo bola šťastná voľba, pretože autori mohli nadviazať na riešenie domu a dotiahnuť prvotné myšlienky do konca.
Dva varianty
Do práce sa pustili vychádzajúc z požiadaviek na moderný štýl, absenciu farieb, ktoré domáci nemali v obľube a celkový pocit z priestoru. S prvým návrhom sa klienti nestotožnili úplne. Aj keď boli do bodky splnené všetky požiadavky, spoločenskej zóne niečo chýbalo. Uvedomili si, že pôsobila trochu mdlo a chýbala jej hierarchia.
Architekta Juraja Skupila to tak naštartovalo, že ponúkol domácim, že im navrhne ďalšiu alternatívu na vlastné náklady. Na druhý pokus už trafili do čierneho a majitelia boli spokojní. Pomohla zmena farebnej škály, celkové zjednodušenie, výmena závesných svietidiel aj dominantnej textilnej sedačky za koženú. Teraz v neutrálne ladenom svetlom priestore krajšie vynikne drevený obklad a závesné lampy nad jedálenským stolom a obývačkovým sedením.
„Toto nebol projekt, ktorý sa rodí zo dňa na deň. Mali sme šťastie na náročných klientov v dobrom zmysle slova, pritom večne optimistických, prísnych, ale láskavých. Táto skúsenosť nás vnútorne obohatila, komunikácia s majiteľmi bola pre nás plodná a poučná. Intenzívna dvojročná spolupráca natoľko zblížila naše rodiny, že sme sa stali blízkymi priateľmi,“ hovoria s nadšením manželia architekti Eva a Juraj.
"Dve slová, okolo ktorých sa všetko točilo, boli rodina a čistota. Kto má deti, vie, že sú to zdanlivo neskĺbiteľné témy. Jednoduchá kompozícia hmôt, precízne rozvrhnutie dispozície, výber vhodných farieb, materiálov a technológií a taktiež klientov pozitívny prístup napomohli, aby sa výsledok podaril. Na projekte spolupracovali aj architektky Katarína Veselovská a Alena Šterdasová. Výhoda bola, že sme zastrešovali kompletný servis od návrhu až po kolaudáciu. A to občas veru bola jazda."
Autor: Inéz Búci